Malokarpatská vínna cesta: Víno, tradície a zaslúžená pohoda

Nemusíte nutne bývať v našom hlavnom meste alebo v blízkom okolí, aby ste na vlastnej koži zažili čaro Malokarpatskej vínnej cesty. Táto oblasť totiž stojí za návštevu, nech ste kdekoľvek.

Ako už samotný názov napovedá, jej najväčšou dominantou je víno. Pokiaľ si trávenie voľného času spájate (aj) so spoznávaním rôznych kútov Slovenska, niet pochýb, že tento tip na výlet si zamilujete.

O akú lokalitu ide?

Východnou stranou malých Karpát sa tiahne pás miest a dedín, ktoré spája totožný prívlastok –  „vinohradnícke“. Spolu tak vytvárajú malokarpatský vinohradnícky región, ktorý je svojou rozlohou a významom najväčší na Slovensku. Milovníci prírody, slovenského folklóru a samozrejme kvalitného vína si tu rozhodne prídu na svoje. Malokarpatská vínna cesta sa rozprestiera pozdĺž slnečných svahov Malých Karpát. Lemujú ju úrodné vinohrady a vínne pivnice. Ponúka posedenie v typických malokarpatských vinárničkách situovaných v jednotlivých mestách a vidieckych obciach. Ktoré z nich vám odporúčame navštíviť?

Svätý Jur

Najbližšie od Bratislavy leží dedinka Svätý Jur – mestečko s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou. Prvá zmienka o miestnych viniciach pochádza už z roku 1270. Mesto si dodnes zachovalo historický ráz a svojrázny vidiecky charakter. Vinohradníctvo vtlačilo nosnú pečať tiež do architektúry mesta. Jej dnešným symbolom sú viaceré vinohradnícke domy pochádzajúce zo 17. a 19. storočia typické vysokou priechodnou bránou a tzv. podbráním.

Pezinok

Pezinok je mesto mnohých protikladov. Áno, môže vo vás evokovať skôr menšiu obec, ktorá obyvateľov spoľahlivo ochráni pred ruchom veľkomesta, ale na druhej strane jej charakter dotvára i čulý život, rozvinutý turizmus, množstvo pamiatok, kostolov, viech, vinársky podnik a Malokarpatské múzeum. Prvá zmienka o Pezinku pochádza z roku 1208. S rozvíjajúcim sa vinohradníctvom zaznamenali rozmach aj viaceré remeslá, vznikali cechy i manufaktúry. Málokto tuší, že územie nad Pezinkom bolo významným banským regiónom. Hoci rozvoj priemyslu čiastočne pomenil charakter mesta, vinohradníctvo a produkcia vína zostali naďalej jeho primárnym zameraním. Z viacerých podujatí pre verejnosť ostávajú roky najvyhľadávanejšími aprílové vínne trhy, septembrové vinobranie (každý nepárny rok), novembrové Svätomartinské požehnanie mladého vína a Deň otvorených pivníc.

Častá, Budmerice, Šenkvice

Častá má skvelé podmienky na pešiu turistiku. K jej najväčším lákadlám patrí Fuggerov dom s najväčšou vínnou pivnicou v malokarpatskom regióne, a taktiež jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, kde možno obdivovať historický nábytok, zbrane, hradnú kaplnku a obrazáreň s unikátnymi obrazmi či grafikami slovenských a európskych majstrov. Minulosťou dýcha aj neďaleká obec Budmerice s nádherným kaštieľom postaveným rodom Pálffyovcov. Stavba v súčasnosti slúži ako Dom slovenských spisovateľov. Najväčšou vidieckou obcou danej lokality sú Šenkvice s pôvodným gotickým rímskokatolíckym Kostolom sv. Anny.

Modra

Nielen vinárstvom, ale aj výrobou modranskej majoliky sa preslávilo mestečko Modra. Patrí k mestám tzv. západoslovenskej Pentapolitany (piatich významných vinohradníckych stredísk, ku ktorým okrem Modry patrila i Bratislava, Pezinok, Trnava a Svätý Jur). Hoci v druhej polovici 19. storočia Modru obišla výstavba železnice, s čím sa spájal postupný úpadok remesiel, práve vinohradníctvo a výroba keramiky prosperovali naďalej. V roku 1883 tu vznikla keramická dielňa a škola, v tradícii ktorej pokračuje Slovenská ľudová majolika. Modranská majolika je žiadaná a vyhľadávaná aj ďaleko za hranicami Slovenska.

 

Zdroj: Publikácia Slovensko – Putovanie po regiónoch

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude uverejnená.